História spolku

Včelársky spolok v Banskej Štiavnici bol založený v roku 1919.

Medzi 44 včelárskymi spolkami, ktoré boli založené k 1.8.1919, je uvedený aj spolok v Banskej Štiavnici. Spolok zrejme hneď v začiatkoch zanikol, lebo o jeho činnosti nie sú v tomto období žiadne správy. Prejav o potrebe opätovného založenia včelárskeho spolku v BS mal na jeho ustanovujúcej schvôdzi 29.marca 1929 Gustáv Chrien.

Predsedom spolku bol riaditeľ Lesníckej školy v Banskej Štiavnici Ing.Anton Michálek (r.1929-1933), rímskokatolícky dekan v Banskej Štiavnici František Jankovič (1934), učiteľ v BS Koloman Blaškovič (1936-1937) a učiteľ meštianskej školy v BS Ľudovít Zajac (1937-1958). Tajomníkom bol učiteľ v BS Koloman Blaškovič (1930-1935), Ján Pálka (1936), horár v BS Gejza Čech (1937), bankový oficiál v BS Ľudovít Maroši (1938-1944), Karol Berec z BS (1946-1948) a Július Sámel z BS (1949). POkladníkom bol četnícky strážmajster z BS Ján Smrčka (1939-1941) a policajný inšpektor z BS Ján Schrom (1942-1949).

Počet členov v spolku bol:
21 – 1930, 20 – 1931, 25 – 1932, 20 – 1933, 25 – 1934, 29 – 1935, 28 – 1936, 39 – 1937, 
45 – 1938-39, 50 – 1940, 54 – 1941, 56 – 1942, 53 – 1943, 66 – 1944, 60 – 1946
Spolok patril do včelárskej župy VI. Zvolen 1936-38, VII Zvolen 1939-42, VI. Zvolenská 1943-45, VIII. Zvolen 1946-47 a V. Zvolen 1948-49.

Spolok v roku 1942 vysadil 60 tisíc agátových sadeníc na baníckych výsypkoch v okolí mesta. Koncom roku 1946 sa spolok premenoval na Okresný včelársky spolok, pod ktorý patrili aj obvodné včelárske skupiny Sv.Antol, Banská Belá, Piarg, Dekýš a Hodruša 1947-49.

zdroj: Včelárske spolky na Slovensku do roku 1949, autor: František Bizub

—————————————————————————————————

         

VČELÁRSTVO V BANSKEJ ŠTIAVNICI

V Banskej Štiavnici a jej okolí má včelárstvo bohatú tradíciu. Dozvedáme sa o /ňom z neveľkého počtu zachovaných dokumentov. V listine z roku 1623 (archív Ministerstva financií vo Viedni) sa hovorí, že do Viedne z banských miest doviezli 101 centov a 44 funtov vosku na svietenie pre dvorskú komoru a o cene vosku. Včelí vosk pochádzal prevažne z okolia Kremnice a Banskej Štiavnice. V dokumente z roku 1773 sa spomína včelárstvo v súvislosti s nariadením Hlavného komorhofského úradu. ktorý prísne zakazoval v lesoch komorských panstiev vyhľadávať včelstvá, pretože pri ich vyháňaní z bútľavých stromov pomocou dymu často dochádzalo k lesným požiarom.
Učebný plán zo 16. júna 1808 profesora lesníckeho inštitútu Dr. H. D. Wilkensa obsahoval v kapitole Lesné hospodárstvo aj vyučovanie o včelách. Včelárstvo sa neskôr vyučovalo v rámci predmetu poľnohospodárstvo. Praktické ukážky robili vo včelíne, ktorý bol umiestnený v ovocnej záhrade akadémie.
          Včelárstvu sa venoval aj MUDr. Imrich Tóth, hlavný banský lekár. Počiatky jeho záujmu siahajú do študentských čias. V roku 1872 napísal štúdiu o včelárstve v príručke z roku 1874 radil ako hospodárne včeláriť. V šírení včelárstva medzi najširšie vrstvy videl možnosť, ako zmierniť biedu obyvateľstva.
          V roku 1883 bolo územie Uhorska rozdelené na 6 včelárskych obvodov. Do III. a IV. obvodu patrili slovenské kraje. Každý obvod mal svojho putovného učiteľa. III. obvod mal na starosti Ján Valló, ktorý býval v Banskej Štiavnici.
          Organizovaný život banskoštiavnických včelárov sa datuje od roku 1929. 30. marca sa konalo ustanovujúce zhromaždenie a bol založený Včelársky spolok za účasti 17 členov. Dočasným predsedom sa stal Koloman Blaškovič. Na valnom zhromaždení včelárskeho spolku 28. decembra 1930 bol za predsedu zvolený Ing. Anton Michálek, riaditeľ Vyššej lesníckej školy. Jeho včelín bol ukážkou moderného chovu. Spolok mal vtedy 24 členov. Po ňom funkciu predsedu prevzal opäť Koloman Blaškovič a v roku 1938 Ľ. Zajac.
           Veľký význam a priaznivý vplyv včelárstva na hospodárenie v krajine si uvedomovali a predstavitelia mesta a činnosť spolku podporovali. V roku 1940 darovali včelárom dve katastrálne jutrá pozemku na pestovanie nektárodajných rastlín.
           Vojnové roky 1939 – 1945 poznačili úroveň včelárenia v oblasti  banskoštiavnického regiónu. Poklesli stavy včelstiev a len pomaly sa včelárstvo vzmáhalo. Ústredie včelárskeho spolku v Prievidzi svoju činnosť zameriavalo predovšetkým na včasnú distribúciu cukru, na zakrmovanie včelstiev a na
zabezpečenie včelárskych podmienok. Na základe nových stanov vzniklo v Banskej Štiavnici v roku 1946 Okresné včelárske združenie. Zakladali sa miestne včelárske spojky v Banskej Belej, Hodruši, Piargu, Dekýši a Sv. Antone. Najaktívnejším členom spolku boli Ľudovít Zajac, Vojtech Weigl a Jozef Hajšel.
           V roku 1950 vznikli v rámci socializácie hospodárstva dva sektory: socialistický, kam patrilo JRD, ŠM, Štátne lesy a súkromný, kde pôsobili drobnovčelári.
           Štátne orgány predpisovali včelárom povinné dodávky medu na štátny nákup. V snahe vytvoriť akýsi socialistický sektor včelárenia vydali nariadenie, podľa ktorého museli drobní včelári odovzdávať roje novovznikajúcim včelárskym farmám pri JRD, ŠM a lesných závodoch. Ťažkosti sa prejavovali v koordinácii postupov, ktoré ovplyvňovali predovšetkým prírodné podmienky. Ak bol rok nepriaznivý, včelári nedokázali splniť predpísané dodávky. Nedalo sa naplánovať ani roje včiel. Tento spôsob vytvárania včelárskych fariem bol ťažkopádny a zdĺhavý. Bolo skôr výnimkou ako pravidlom, keď vo Sv. Antone zaznamenali úspech a takto založená farma prosperovala.
          V roku 1951 mal včelársky spolok 291 členov, ktorí obhospodarovali 1 978 včelstiev. V okolitých lesoch Banskej Štiavnice sa v rokoch 1904 až 1964 viackrát po sebe objavuje výskyt medovice. Bola to vítaná a zriedkavá príležitosť pre včelárov a včelstvá. Do banskoštiavnického okresu sa začali hrnúť zo všetkých kútov Slovenska. V roku 1961 evidovali prítomnosť až 15 000 včelstiev v oblasti Hodrušskej doiny, Banôk, Červnej studne, Rozgrundu. V dôsledku tejto invázie došlo k zhoršeniu zdravotného stavu domácich včelstiev. Objavili sa choroby – nozematóza a roztočová nákaza.
          Rozvojom poľnohospodárskej veľkovýroby a pestovaním monokultúr na veľkých plochách vznikli včelárom problém, ktoré dovtedy. Používaním chemických prostriedkov na boj proti škodcom a chorobám rastlín, priamym zásahom pri leteckých prostriedkoch i kontamináciou rastlinných kultúr, ktoré včely navštevovali, veľmi často dochádzalo k masovému úhynu včiel. V oblastiach Prenčov a Beľuj zahynulo 71 včelstiev. Nespokojnosť včelárov ešte vzrástla, keď sa celoplošne chemicky začali
poprašovať aj lesné porasty. Pomaly a veľmi ťažko dochádzalo ku koordinácii týchto postupov so záujmami včelárov.
          Na druhej strane toto obdobie prinieslo pozitívne aktivity. Vysádzali sa nektárodajné a peľodajné rastliny, kríky a stromy, zakladali ovocné sady, propagovala sa výsadba ovocných stromov a kríkov drobného ovocia – ríbezlí a egrešov. 12-tisíc ks agátových porastov bolo vysadených na svahoch novej železničnej stanice. Na voľných plochách vysádzali javor a lipu. Úspešne sa rozvíjal náročný chov včelích matiek. Ročne ich vychovali 210 – 260. V tejto činnosti vynikal Dominik Gregáň, ktorý sa stal
registrovaným chovateľom v rámci Slovenska. V súčasnosti sa chovu matiek venuje Ján Páchnik. Koncom 50-tych rokov spolok registroval 260 včelárov s 1 770 včelstvami, vrátane včelstiev v JRD Antol – 50 a JRD Beľuj 64.
          Začiatkom 60-tych rokov začal vychádzať časopis Včelár, ktorý významne prispel k modernizácii včelárstva. Svoju pravidelnú včelársku rubriku mal spolok tiež v regionálnych novinách Podsitnianska dedina. Populárnymi podujatiami bývali spoločensko-odborné stretnutia, tzv. včelárske nedele. Organizovali sa na nich prednášky, vymieňali skúsenosti, rady, prebiehala burza včelárskych potrieb.
       Jedľové lesy v okolí Banskej Štiavnice postihli živelné pohromy. V dôsledku zvýšenia priemyselných exhalátov, najmä po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom, začala jedľa chradnúť a vysychať. Kočovanie so včelami do okolia BS sa úplne zastavilo.
        Naopak , štiavnický včelári od 60-tych rokov boli nútení odchádzať za repkou a agátom do južných oblastí. Priemerne kočovalo 45 včelárov, najviac ich bolo v roku 1979, až 56.
        V dôsledku spoločensko-ekonomických zmien po roku 1989 sa kočovanie obmedzilo. Zvýšili sa náklady na dopravu a ceny vstupov. V roku 1999 vykočovalo už len 15 včelárov, v roku 2000 – 12 včelárov a v roku 2001 iba ž včelárov, aj to len preto, že agát v bansko štiavnickom regióne zamrzol.
       Vzácne záznamy o včelárení zanechal Ervín Vereš, tajomník ZO SZV v rokoch 1975-1985. Na svojej včelnici v Kozelníku viedol podrobné zápisy o jednotlivých včelstvách, o počasí, o prvých preletoch včiel i o medných výnosoch.
        Včelárstvo na Slovensku aj v Banskej Štiavnici zasiahla v roku 1982 invázia nebezpečného škodcu klieštika včelieho. Podarilo sa ho eliminovať a výnosy medu dokonca zvýšiť. Stálou hrozbou včelárov ostáva mor včelieho plodu. V banskoštiavnickom regióne bol zistený v roku 1992. Ohniskom nákazy boli včelstvá pri Belianskom tajchu. Komisionálne bolo zlikvidovaných 45 včelstiev. V roku 1999 bol zistený v obci Prenčov, kde došlo k hromadnému úhynu včelstiev aj v dôsledku premnoženia klieštika a nozematózy. Spálením bolo zlikvidovaných 36 včelstiev. V obci zo 126 včelstiev ostalo len asi 15.
       S odbytom medu nastali problémy po zrušení štátneho podniku Medos Galanta, ktorý dovtedy med povinne vykupoval. Výkupom medu sa začali  zaoberať novovznikajúce súkromné firmy. V snahe čo najviac zarobiť, ceny medu znižovali. Predajom do zahraničia stúpol záujem o jednotlivé medy a upravili sa aj ceny.
       Včelárenie sa postupne dostáva do závislosti od ekonomických podmienok. Prudko stúpli ceny cukru a ostatných vstupov. Zvýšili sa ceny pohonných hmôt, doprava sa stala limitujúcim výdavkom menších a stredných včelárov. Tieto problémy ovplyvňujú aj členskú základňu spolku. Starší členovia končia s aktívnou činnosťou a noví nepribúdajú. V roku 1992 mala ZO SZV v Banskej Štiavnici 192 včelárov s 1977 včelstvami, v roku 2000 len 81 členov s 1180 včelstvami. V niektorých obciach je jeden včelár s 3-5 úľmi, ale sú obce, kde nie je ani jedno včelstvo.
       Včelári skúšajú šťastie ako živnostníci a zvyšujú svoje stavy včelstiev od 60 až do 150. Budujú mobilné včelíny a kočovné vozy. Táto cesta sa javí ako najschodnejšia k udržaniu chovu včiel. Ich nedostatok môže ohroziť krehkú biologickú rovnováhu v prírode.
        Začiatkom 90-tych rokov vedenie spolku prevzali noví funkcionári na čele s predsedom Dr.Michalom Lunterom. V snahe nadviazať na predchádzajúcu úspešnú činnosť prichádzajú s novými aktivitami. Vytvorili sieť včelárskych dôverníkov, ktorí včelárov navštevujú a pomáhajú im . V roku 1998 zorganizovali s veterinárnou správou kurz zdravotných spolupracovníkov. Absolventi kurzu získali osvedčenie zdravotníckeho pomocníka. Na včelárskych stretnutiach sa premietajú najnovšie videofilmy zo zahraničných včelárskych fariem. Organizujú zájazdy na výstavy včelárstva. Navštívili zahraničné farmy včiel v Chorvátsku, Slovinsku a v Rakúsku, kde získali nové poznatky.
         Tradíciu banskoštiavnického včelárstva pripomínajú staré i nové úle v záhrade Jána Burdu, ktorý celý svoj život zasvätil včelárstvu a ovocinárstvu.   

 zdroj: Mičieta: Z dejín včelárstva na Slovensku, Slovenský národný archív v BA, fond Krajinský úrad v BA, Štátny okresný archív BS, fond Okresný úrad v BS, Štátny ústredný banský archív BS, fond Hlavný komorskogrófsky úrad v BS, Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov BS, Kronika včelárov v Banskej Štiavnici


Počet chovateľov a včelstiev podľa ZO SZV Banská Štiavnica

2017 –   94 chovateľov / 1181 včelstiev
2018 – 101 chovateľov / 1258 včelstiev